Na strešné plochy dopadá dážď po čas D s intenzitou rD(n). Dažďové
zvody odvádzajú do podzemného vsakovacieho priestoru zloženého z
ELWAblokov rôzne množstvo vody a to podľa dĺžky trvania dažďa a jeho
intenzity.
|
|
Meteorologické tabuľky
Meteorologické stanice dlhodobo merajú zrážky a výsledky
pozorovania vydávajú vo forme tabuliek a to pre rôzne pravdepodobnostné
intenzity dažďa, 1x za rok, 1x za 5 rokov, 1x za 10 rokov.
Tabuľku pre danú lokalitu treba mať k dispozícii , ak v danom mieste
nie je meteorologická stanica, tabuľky musia byť zo staníc čo
najbližšie vzdialených od danej lokality . Typ tabuľky sa volí podľa
rizika, podľa výšky prípadných škôd spôsobených zaplavením okolia . Pre
rodinné domy zväčša postačuje tabuľka pre pravdepodobnosť intenzity
dažďa 1x za rok, pre elektrické transformátorové stanice, kde by mohlo
dôjsť k výpadku prúdu pre celú oblasť, 1x za 10 rokov.
Príklad:
Tabuľka: Intenzity dažďa ( l / s.ha) a úhrny zrážok (mm) pre
jednotlivé trvania dažďa D pre periodicitu n=1, n=0,5, n=0,2 a n = 0,1.
Lokalita Bratislava VÚ. (Zdroj - Zborník SHMÚ)
Intenzity dažďa a úhrny zrážok
| D |
rD(1) |
úhrn z.(mm) |
rD(0,5) |
úhrn z.(mm) |
rD(0,2) |
úhrn z.(mm) |
rD(0,1) |
úhrn z.(mm) |
| 5 min |
224 |
6,7 |
274 |
8,2 |
|
10,3 |
391 |
11,7 |
| 10 min |
151 |
9,1 |
184 |
11,0 |
|
14,0 |
267 |
16,0 |
| 15 min |
117 |
10,5 |
142 |
12,8 |
|
16,2 |
209 |
18,8 |
| 20 min |
96 |
11,5 |
117 |
14,0 |
|
17,6 |
172 |
20,6 |
| 30 min |
72 |
13,0 |
88 |
15,8 |
|
19,8 |
128 |
23,0 |
| 40 min |
58 |
13,9 |
71 |
17,0 |
|
21,2 |
103 |
24,7 |
| 50 min |
49 |
14,5 |
60 |
18,0 |
|
22,3 |
86 |
25,7 |
| 60 min |
42 |
15,3 |
52 |
18,7 |
|
23,0 |
74 |
26,6 |
| 90 min |
30 |
16,4 |
38 |
20,2 |
|
25,2 |
52 |
28,1 |
| 120 min |
24 |
17,2 |
28 |
20,3 |
|
26,0 |
41 |
29,3 |
| 180 min |
17 |
18,0 |
20 |
21,6 |
27,3 |
27,3 |
28 |
30,2 |
Pri stanovovaní rizika zaplavenia plôch treba zohľadniť aj sklon
plôch v blízkosti objektov km bude odvádzaná prebytočná voda , pretože
aj malé množstvá vody stečené do jedného priestoru môžu spôsobiť veľké
škody.
Strecha
Materiál striech môže byť z rôzneho materiálu, ktorý má rôzny vplyv
na odtok vody zo strechy. Zatiaľ čo zatrávnené strechy značnú dažďa
absorbujú, iné strechy pokryté napríklad glazovanými škridlami odvedú
dažďovú vodu takmer na 100%. Množstvo vody odvedené zo strechy udáva
koeficient odtoku Ψ
Koeficienty odtoku Ψ podľa DIN 1988
| Druh strechy |
koeficient odtoku Ψ |
| Plochá strecha |
| So štrkovým násypom |
0,60 |
| Vegetačná strecha |
0,20 |
| S bitúmenovými pásmi |
0,70 |
| S kovovými pásmi |
0,70 |
| Šikmá strecha |
| So strešnými pásmi |
0,80 |
| S bridlicou |
|
| S pálenými alebo bet. škridlami |
0,75 |
| Vegetačná strecha |
0,25 |
| S bitúmenovými pásmi |
0,25 |
| S kovovými pásmi |
0,80 |
Veľkosť striech A je daná súčtom jednotlivých striech Ai. Odvádzané
množstvo vody je teda nižšie ako teoretické, To sa zohľadňuje
redukovaním - zmenšením plochy strechy Ae,i = Ai.Ψi, kde Ai = suma
všetkých čiastkových strešných plôch rovnakého typu.
Na strechy s redukovanou plochou Ae,i dopadá dážď o intenzite rD(n)
udávanú v (l/sec.ha). Celková redukovaná plocha striech je Au.
Kde Au = Σ(Ae,i .Ψi)
Množstvo dažďovej vody privádzanej do podzemného priestoru ELWAblok je dané vzťahom:
Qzu = rd(n) 10-7 x Au ( m3/s)
(Výraz 10-7 prevádza jednotky litrov/ ha v prípade meteorologického údaja rd(n) na m3/m2)
Vsakovanie do podložia
Dažďová voda je zo strechy privádzaná do podzemného vsakovacieho
priestoru zloženého z ELWAblokov. Táto voda cez spodnú plochu blokov
okamžite začne vsakovať do podzemia. Rýchlosť vsakovania je daná
materiálom podložia. Tým väčšie množstvo vody vsiakne, čím je rýchlosť
vsakovania väčšia. Schopnosť pôdy vsakovať kvantitatívne vyjadruje
súčiniteľ vsakovania kf , vyjadrený v (m/s). Možno si ho predstaviť ako
rýchlosť, s ktorou vodná kvapka gravitáciou vsakuje do podložia.
Rýchlosť vsakovanie nesmie byť ani príliš rýchla, ani príliš pomalá.
- V prípade rýchleho vsakovania - pri kf hodnotách vyšších ako 1.10-3
m/s vsakujú dažďové vody, tak rýchlo, že nemôže dôjsť k vyčisteniu vody
pomocou chemických, mechanických a biologických pochodov. Zvlášť pri
malých vzdialenostiach od spodnej vody vzniká potom nebezpečenstvo
negatívneho ovplyvnenia kvality spodnej vody.
- Opačne , v prípade veľmi malých hodnôt kf , kedy je kf menšia ako 1.10-6
m/s, zostáva podzemný priestor dlho zaplavený, voda vsakuje veľmi
pomaly a k procesu vsakovania môžu pristúpiť aj negatívne anaeróbne
procesy.
Množstvo dažďovej vody vsiaknutej za jednotku času do podložia je dané vzťahom:
Qs = kf /2 . As ( m3 /s)
Súčiniteľ vsakovania kf je zlomkom znížené na polovicu - je to z
toho dôvodu, že kf nie je stále konštantné -v prípade dlhotrvajúceho
sucha a suchej zeminy sa hodnota kf znižuje a vsakovanie neprebieha tak
rýchlo, ako v prípade prevlhčenej zeminy. Výpočet musí uvažovať aj s
touto možnosťou.
As = je vsakovacia plocha v m2 ( je to vlastne veľkosť vsakovacej
plochy - jej prevažnú časť tvorí podstava, na ktorej sú položené
ELWAbloky.
Akumulačný objem
Časť vody počas dažďa je privádzaná, časť vody priebežne vsakuje.
Množstvo privádzanej vody je však spravidla vyššie, ako priebežne
vsakované množstvo. Podzemný priestor sa preto začne napĺňať - hladina
vody v akumulačnom priestore ELWAblok stúpa. Treba vypočítať pomocou
dostupných štatistických údajov a z nameraných údajov potrebný objem
akumulačného priestoru.
Stúpanie hladiny vyplýva z prírastku objemu danom rozdielom medzi pritekajúcou a odtekajúcou vodou:
Qzu - Qs
Výška dosiahnutej hladiny v akumulačnom priestore závisí od dĺžky
trvania dažďa, jeho intenzity a kf . Na Slovensku je zaužívané objem
akumulačného priestoru počítať na 15 minútový 2 - ročný dážď.
Ale v mnohých prípadoch, zvlášť pri nízkych hodnotách kf a pri tzv.
vytrvalých dažďoch, môže vyjsť potrebný akumulačný objem vyšší ako pre
zaužívaný výpočet. Preto pri nízkych hodnotách kf treba prepočítať aj
ostatné hodnoty intenzity dažďa a dĺžky dažďa.
Pre výpočet akumulačného priestoru platí vzorec:
V = (Qzu - Qs) . D . 60 . fz (m3)
Kde D je dĺžka dažďa v minútach .Jeho vynásobením číslom 60 získame
dĺžku dažďa v sekundách, fz je súčiniteľ bezpečnosti - projektant ho na
základe svojho uváženia volí v rozmedzí 1,1 až 1,2.
Hodnota 1,1 sa volí pre decentrálne vsakovanie, hodnota 1,2 sa volí pre centrálne vsakovanie.
Vsakovacia plocha As
Dôležitá skutočnosť nastáva pre stanovenie vsakovacej plochy As. Tá
sa totiž neobmedzuje iba na plochu A čiže na samotnú podstavu
ELWAblokov, ale sa rozširuje aj o šírku bočného vsakovania: V
akumulačnom priestore voda vystupuje do výšky h. Stredná hodnota výšky
hladiny je h/2. Keďže časť vsakovania sa uskutočňuje cez bočné steny
ELWAblokov, a to po oboch stranách účinnej vsakovacej šírky bR,w ,
rozširuje sa táto na obe strany o hodnotu h/4.
|
 |
Potom účinná vsakovacia šírka:
bR,w = bR + ( 2 . h/4) = bR + h/2
Vsakovacia plocha As je daná súčinom dĺžky L vsakovacej plochy a účinnej vsakovacej šírky bR,w:
As = L . bR,w
ELWAblok - VÝPOČET
Objem musia bezpečne absorbovať ELWAbloky položené na ploche A s výškou h. Výšku h môžeme nahradiť súčinom n . 0,4 , kde:
n je počet vrstiev - výrobca predpisuje , že maximálne sa môže použiť 5 vrstiev ELWAblokov.
0,4 je výška ELWAbloku ( = 0,4 m).
Platí, teda:
h = 0,4 . n
Po dosadení a úpravách vyjde pomerne zložitý vzorec pre dimenzovanie vsakovania pomocou ELWAblokov.
Samotný výpočet je možné uskutočniť pomocou už hotového výpočtového
programu ELWAblok, ktorý umožňuje modelovať pre pre dané kf a lokalitu
rôzne varianty dĺžky a intenzity dažďa, pričom projektant môže variovať
šírku , dĺžku a počet vrstiev . Pomocou programu môže potom projektant
optimálne navrhnúť vsakovací priestor a posúdiť aj prípadné riziká
zaplavenia územia.
|