Elwa - Ako ďalej s dažďovou vodou v obciach?
Home
Hlavné menu
Home
Novinky
O nás
Referencie
Download
Press
Cenník
Prihlásenie
Syndicate
Ako ďalej s dažďovou vodou v obciach? Print E-mail
Nakladanie s dažďovými vodami sa všeobecne pokladá za jasnú a jednoduchú problematiku. Za dlhé roky sa v slovenských obciach zafixovali isté zvyklosti a dnes sa preto nikto už nezamýšľa nad dažďovou vodou, tobôž nie nad súvislosťami.

Možno počas povodní niečo zaregistrujeme v médiách a tým to až do ďalšej povodne končí. V Európe pritom minimálne za posledných 15 rokov došlo k veľkej zmene pohľadu na dažďové vody, k zmene priorít a vďaka novým poznatkom Európska únia vydala rad pokynov a smerníc pre narábanie s dažďovými vodami. Slovenská republika ako súčasť EÚ tieto smernice preberá. Ide o nové normy, smernice a trendy, ktoré sa pomaly dostávajú až k občanom. Samozrejme, trvá istý čas, aby sa zmenili zaužívané prístupy. Najmä pre obce sú tu nové naliehavé výzvy na potrebu solidarity, hlavne s nižšie položenými obcami.

Na trh prišli nové výrobky, ktoré účinne dokážu absorbovať dažďové vody. Rúrové vsakovacie systémy nahradil ELWAblok. Vývoj techniky pri nakladaní s dažďovými vodami je rýchly a aj veľmi zaujímavý, no len prednedávnom prišiel k projektantom – vodárom, ktorí ho s istým časovým sklzom posúvajú pomaly ďalej. Ani pre vodárenských projektantov nie je ľahké prijať nové poznatky, naučiť sa pracovať s novými výpočtovými programami a pozmeniť svoje projekčné zvyklosti. Napriek tomu sú to predovšetkým oni, ktorí prinášajú poznatky samosprávam a aj občanom, no niekedy to trvá dlhší čas. Prichádzame so seriálom článkov, ktoré by mali samosprávam sprostredkovať prístup k novým postupom a opatreniam, mal by im dať aktuálne informácie, ako nakladať s dažďovými vodami. Nielen priblížiť najnovšie riešenia a trendy v pohľade na dažďové vody, ale poukázať aj na súvislosti. Ak by sa nasledujúcimi článkami aspoň trochu podarilo zmeniť doterajší pohľad na dažďové vody, obce by sa mohli onedlho zmeniť ku krajšiemu aj svojím vzhľadom.


Pre rodinný dom s pôdorysom 10 mx10 m postačujú zvyčajne 4 ELWAbloky

Časť 1. Problematike vlastníctva dažďových vôd


Je to dôležitá, ale aj citlivá záležitosť. Je však potrebná pre pochopenie filozofie pohľadu na dažďové vody. Otázka vlastníctva k vodám môže rozpútať aj nevôľu, preto treba v tejto veci postupovať citlivo, doterajší pohľad na vlastníctvo sa nedá zmeniť zo dňa na deň. Komu teda patria dažďové vody? Aký je pohľad bežného občana?

Hádam sa všetci zhodneme, že pokiaľ občan potrebuje dážď na zavlaženie vlastnej vysušenej záhrady, tak dažďové vody, ktoré z neba dopadnú na jeho hriadky, automaticky pokladá za svoje. Ale keď je vody už priveľa, keď začína z jeho pozemku unikať, rýchlo sa prikloní k názoru, že prebytok už vlastne nepatrí jemu, ale niekomu inému – obci, rieke, povodiu, štátu, v podstate všetkým iným, len nie jemu. Aký je aktuálny právny stav?
Po roku 2000 prišiel na európsky trh ELWAblok - nový patentovaný systém na vsakovanie dažďovej vody. Nahradil dovtedy známy - potrubný spôsob vsakovania. Okrem iných výhod ELWAblok priniesol aj možnosť skladaním vytvoriť ľubovoľne veľkú akumulačnú jamu na daždovú vodu pod terénom s jej následným vsakom.
V roku 2003 vyšla z pohľadu vlastníctva dažďových vôd u nás Vyhláška Ministerstva životného prostredia SR č 397 z 19. 9. 2003, ktorá vlastníctvo k dažďovým vodám istým spôsobom určuje. Hovorí o meraní množstva vypúšťaných vôd z povrchového odtoku (rozumej zo striech, dvorov, pozemkov) do verejnej kanalizácie a výpočtu následného spoplatnenia za odkanalizovanie. Vyhláška nepriamo určuje, že vlastníkom dažďovej vody je ten vlastník povrchového odtoku (majiteľ nehnuteľnosti), na ktorý dažďová voda spadla. Keď vlastník dažďovú vodu zachytí a vzápätí ju vypustí (zaústi) do verejnej kanalizácie, vyhláška stanovuje, že musí za to majiteľovi verejnej kanalizácie zaplatiť. Keďže objem spadnutých dažďových vôd je každý rok iný, toto množstvo vyhláška v paragrafe 6, prílohe 2 stanovuje spôsob výpočtu celoročne odvedeného množstva dažďových vôd do verejnej kanalizácie (strešné, zrážkové) pre účel korektnej fakturácie.

Aká je však právna situácia, ak v obci nie je verejná kanalizácia? Aký je právny stav, pokiaľ majiteľ nehnuteľnosti (napríklad rodinného domu) dažďovú vodu zo strechy dažďovými žľabmi zachytí a vzápätí vypustí - napríklad na pozemok suseda, obecný pozemok, alebo na obecnú komunikáciu? Má právo sused alebo obec, ktorí sa o túto vodu nejako musia postarať, tiež žiadať za to podobné poplatky, na aké má nárok podnikateľský subjekt - vodárne a kanalizácie, alebo iný vlastník verejnej kanalizácie? Vyhláška o tom nehovorí.

V tomto prípade sa treba obrátiť na prirodzené právo. Pôvodne zrejme zalesnený pozemok zabezpečoval, že prevažný objem spadnutého dažďa vsiakol do zeme, alebo sa odparil. Príloha 2 k vyhláške 397/2003 hovorí o súčiniteli odtoku z povrchového odtoku. O plochách pokrytých vegetáciou hovorí, že koeficient odtoku pre takéto plochy je 0,05, čo znamená, že 5 % vôd z tejto plochy prirodzene odtečie na susedné pozemky a zvyšok sa zlikviduje (vsiaknutím či odparom) priamo na tejto ploche! Čiže zo 100 litrov spadnutej vody iba 5 litrov odtečie na nižšie položený pozemok. To je aj prípad pokopanej záhradky pri rodinnom dome, či dobre ošetrovaného trávnika. Ako sa však zmení situácia, ak majiteľ chce časť záhrady alebo trávnik vybetónovať?

Pre čiastočne priepustné spevnené plochy (napríklad pre zámkovú dlažbu vyšpárovanú pieskom) je súčiniteľ odtoku 0,4, čo znamená, že až 40 % vôd odteká na susedné pozemky . V prípade striech a plne zabetónových plôch sa tento súčiniteľ zvyšuje na 0,9, ba dokonca na 1,0. V takomto prípade až 90 až 100 % dažďových vôd odteká na susedné pozemky. Ak pôvodný vegetačný stav bol taký, že z plochy iba 5 % odtekalo nižšie, po stavebných zásahoch stavebníkov (výstavbou domov, betónovaním plôch, zastrešovaním plôch) sa podiel odvádzaných vôd zvyšuje až o 95 %. Je preto prirodzeným právom majiteľov nižšie ležiacich pozemkov, pokiaľ sa im zvýši prítok vody na ich pozemok, protestovať voči zmenenej situácií. Dokonca im vzniká právo takéto neželané vody aj odmietnuť, prípadne po dohode spoplatniť.

V obciach je bežnou praxou, že obyvatelia vypúšťajú dažďové vody zo striech rodinných domov a dvorov na priľahlú verejnú komunikáciu - na chodník alebo verejnú cestu. Aj keď tieto komunikácie nemajú vybudovanú regulárnu verejnú kanalizáciu, často sú okolo ciest aspoň priekopy, spojovacie potrubia, prepady do potokov, čo je tiež istým spôsobom dažďová kanalizácia. Majú obce právo spoplatniť túto dažďovú vodu? Nikde (okrem dlhoročného zvyku) nie je stanovené, že majitelia nehnuteľností a rodinných domov majú právo svoje dažďové vody vypúšťať na obecné či iné pozemky bezplatne a nechať za to platiť iné subjekty – obce či povodia. Obce však túto prax tolerujú.

Treba povedať, že na druhej strane obciam zákon nestanovuje povinnosť starať sa o vody stekajúce zo súkromných striech či znečistených dvorov na ich pozemky. Teoreticky majú preto právo toto neželané bremeno aj odmietnuť a vrátiť dažďové vody späť pôvodným majiteľom. Vyhláška 397/2003 naznačuje, čo má vlastník pevného odtoku (čiže strechy rodinného domu, priľahlých zabetónovaných plôch...) robiť so svojimi dažďovými vodami, aby mu nik nemohol dažďové vody spoplatniť: paragraf 6, bod 4 vyhlášky hovorí, že majiteľ svoje vody nemá cez priame napojenie na verejnú kanalizáciu alebo voľným povrchovým odtokom (teda nepriamo cez cestné dažďové vpuste) priviesť do verejnej kanalizácie, ale má tieto vody odviesť do ním vybudovaného, funkčného a kapacitne vyhovujúceho vsakovacieho zariadenia. Alebo má tieto dažďové vody odviesť na vlastné priepustné plochy, kde voda vsiakne v celom množstve.

Záver 1. časti

Vlastníkmi dažďových vôd sú majitelia nehnuteľností, na ktoré dažďové vody dopadnú. Každý majiteľ nehnuteľnosti je povinný sa postarať o vlastné dažďové vody až na výnimku spomínaných prirodzených okolo 5 %, ktoré pôvodne z jeho sklonených pozemkov prirodzene odtekali. V obciach často vidno, ako obyvatelia, ale aj firmy a organizácie svoje dažďové zvody vypúšťajú priamo na susedné, prevažne obecné pozemky či obecné komunikácie, a to za mlčania obcí. Vody púšťajú na obecné pozemky namiesto toho, aby ich sami likvidovali a odvádzali do vlastného vsakovacieho zariadenia. O tom, aké dôsledky má táto prax, budeme písať v časti 2.
 
< Predch.
| Elwa s.r.o. | elwa@elwa.sk |
Materiály zverejnené na tejto stránke sú v zmysle autorského zákona duševným majetkom.
Nie je možné ich kopírovať, umiestňovať na iné stránky, preberať celé alebo len časti do komerčných, populárnych, odborných publikácií, prednášok a prezentácií bez predchádzajúceho písomného súhlasu autorov.