|
|
|
Ako ďalej s dažďovou vodou v obciach? |
|
|
Nakladanie s dažďovými vodami sa všeobecne pokladá za jasnú a jednoduchú problematiku.
Za dlhé roky sa v slovenských obciach zafixovali isté zvyklosti a dnes sa preto nikto už nezamýšľa nad dažďovou vodou, tobôž nie nad súvislosťami.
Možno počas povodní niečo zaregistrujeme
v médiách a tým to až do ďalšej povodne končí. V Európe pritom minimálne
za posledných
15 rokov došlo k veľkej zmene pohľadu na dažďové vody, k zmene priorít a
vďaka novým poznatkom Európska únia vydala rad pokynov a smerníc pre
narábanie s dažďovými
vodami. Slovenská republika ako súčasť
EÚ tieto smernice preberá. Ide o nové normy, smernice a trendy, ktoré sa
pomaly dostávajú až k občanom. Samozrejme, trvá istý čas, aby sa
zmenili zaužívané prístupy. Najmä pre obce sú tu nové naliehavé výzvy na
potrebu solidarity, hlavne s nižšie položenými
obcami.
Na trh prišli nové výrobky, ktoré účinne dokážu absorbovať dažďové vody.
Rúrové vsakovacie systémy nahradil ELWAblok. Vývoj
techniky pri nakladaní s dažďovými vodami
je rýchly a aj veľmi zaujímavý, no len prednedávnom prišiel k
projektantom – vodárom,
ktorí ho s istým časovým sklzom posúvajú
pomaly ďalej. Ani pre vodárenských projektantov nie je ľahké prijať nové
poznatky,
naučiť sa pracovať s novými výpočtovými
programami a pozmeniť svoje projekčné zvyklosti. Napriek tomu sú to
predovšetkým oni, ktorí prinášajú poznatky samosprávam a aj občanom, no
niekedy to trvá dlhší čas. Prichádzame
so seriálom článkov, ktoré by mali samosprávam sprostredkovať prístup k
novým
postupom a opatreniam, mal by im dať aktuálne informácie, ako nakladať s
dažďovými
vodami. Nielen priblížiť najnovšie riešenia
a trendy v pohľade na dažďové vody, ale poukázať aj na súvislosti. Ak by
sa nasledujúcimi
článkami aspoň trochu podarilo zmeniť
doterajší pohľad na dažďové vody, obce by sa mohli onedlho zmeniť ku
krajšiemu aj svojím vzhľadom.

Pre rodinný dom s pôdorysom 10 mx10 m postačujú zvyčajne 4 ELWAbloky
Časť 1. Problematike vlastníctva dažďových vôd
Je to dôležitá, ale aj citlivá záležitosť. Je však potrebná pre pochopenie filozofie pohľadu
na dažďové vody. Otázka vlastníctva k vodám môže rozpútať aj nevôľu, preto treba
v tejto veci postupovať citlivo, doterajší pohľad na vlastníctvo sa nedá zmeniť zo dňa na deň.
Komu teda patria dažďové vody? Aký je pohľad
bežného občana?
Hádam sa všetci zhodneme, že pokiaľ občan potrebuje dážď na zavlaženie
vlastnej vysušenej
záhrady, tak dažďové vody, ktoré z neba dopadnú na jeho hriadky,
automaticky pokladá za svoje. Ale keď je vody už priveľa, keď začína
z jeho pozemku unikať, rýchlo sa prikloní k názoru, že prebytok už
vlastne nepatrí jemu, ale niekomu inému – obci, rieke, povodiu, štátu,
v podstate všetkým iným, len nie jemu.
Aký je aktuálny právny stav?

V roku 2003 vyšla z pohľadu vlastníctva dažďových
vôd u nás Vyhláška Ministerstva životného
prostredia SR č 397 z 19. 9. 2003, ktorá vlastníctvo k dažďovým vodám
istým spôsobom
určuje. Hovorí o meraní množstva vypúšťaných
vôd z povrchového odtoku (rozumej zo striech, dvorov, pozemkov) do
verejnej kanalizácie
a výpočtu následného spoplatnenia za odkanalizovanie. Vyhláška nepriamo
určuje, že vlastníkom dažďovej vody je ten vlastník povrchového
odtoku (majiteľ nehnuteľnosti), na ktorý dažďová voda spadla. Keď
vlastník dažďovú
vodu zachytí a vzápätí ju vypustí (zaústi) do verejnej kanalizácie,
vyhláška stanovuje, že musí za to majiteľovi verejnej kanalizácie
zaplatiť. Keďže objem spadnutých dažďových vôd je každý rok iný, toto
množstvo vyhláška v paragrafe 6, prílohe 2 stanovuje spôsob výpočtu
celoročne odvedeného množstva dažďových vôd do verejnej kanalizácie
(strešné, zrážkové) pre účel korektnej fakturácie.
Aká je však
právna situácia, ak v obci nie je verejná kanalizácia? Aký je právny
stav, pokiaľ
majiteľ nehnuteľnosti (napríklad rodinného domu) dažďovú vodu zo strechy
dažďovými žľabmi zachytí a vzápätí vypustí - napríklad na pozemok
suseda, obecný pozemok, alebo na obecnú komunikáciu? Má právo sused
alebo
obec, ktorí sa o túto vodu nejako musia postarať,
tiež žiadať za to podobné poplatky, na aké má nárok podnikateľský
subjekt - vodárne a kanalizácie, alebo iný vlastník verejnej
kanalizácie?
Vyhláška o tom nehovorí.
V tomto prípade sa treba obrátiť na
prirodzené
právo. Pôvodne zrejme zalesnený pozemok zabezpečoval, že prevažný objem
spadnutého dažďa vsiakol do zeme, alebo sa odparil. Príloha 2 k vyhláške
397/2003 hovorí
o súčiniteli odtoku z povrchového odtoku. O plochách pokrytých
vegetáciou hovorí, že koeficient odtoku pre takéto plochy je 0,05, čo
znamená, že 5 % vôd z tejto plochy prirodzene odtečie na susedné pozemky
a zvyšok sa zlikviduje
(vsiaknutím či odparom) priamo na tejto ploche! Čiže zo 100 litrov
spadnutej vody iba 5 litrov odtečie na nižšie položený pozemok. To je aj
prípad pokopanej záhradky pri rodinnom dome, či dobre ošetrovaného
trávnika.
Ako sa však zmení situácia, ak majiteľ chce časť záhrady alebo trávnik
vybetónovať?
Pre čiastočne priepustné spevnené plochy (napríklad
pre zámkovú dlažbu vyšpárovanú pieskom) je súčiniteľ odtoku 0,4, čo
znamená, že až 40 % vôd odteká na susedné pozemky . V prípade striech a
plne zabetónových plôch sa tento súčiniteľ zvyšuje na 0,9, ba dokonca na
1,0. V takomto prípade až 90 až 100 % dažďových vôd odteká na susedné
pozemky.
Ak pôvodný vegetačný stav bol taký, že z plochy
iba 5 % odtekalo nižšie, po stavebných zásahoch stavebníkov (výstavbou
domov, betónovaním plôch, zastrešovaním plôch) sa podiel odvádzaných vôd
zvyšuje až o 95 %. Je preto prirodzeným právom majiteľov nižšie
ležiacich pozemkov, pokiaľ sa im zvýši prítok vody na ich pozemok,
protestovať voči zmenenej
situácií. Dokonca im vzniká právo takéto neželané vody aj odmietnuť,
prípadne po dohode
spoplatniť.
V obciach je bežnou praxou, že obyvatelia vypúšťajú
dažďové vody zo striech rodinných domov a dvorov na priľahlú verejnú
komunikáciu
- na chodník alebo verejnú cestu. Aj keď tieto komunikácie nemajú
vybudovanú regulárnu
verejnú kanalizáciu, často sú okolo ciest aspoň priekopy, spojovacie
potrubia, prepady do potokov, čo je tiež istým spôsobom dažďová
kanalizácia. Majú obce právo spoplatniť túto dažďovú vodu? Nikde (okrem
dlhoročného zvyku) nie je stanovené, že majitelia nehnuteľností a
rodinných
domov majú právo svoje dažďové vody vypúšťať na obecné či iné pozemky
bezplatne a nechať za to platiť iné subjekty – obce či povodia.
Obce však túto prax tolerujú.
Treba povedať, že na druhej strane
obciam zákon nestanovuje povinnosť starať sa o vody stekajúce zo
súkromných striech či znečistených
dvorov na ich pozemky. Teoreticky majú preto právo toto neželané bremeno
aj odmietnuť
a vrátiť dažďové vody späť pôvodným majiteľom.
Vyhláška 397/2003 naznačuje, čo má vlastník
pevného odtoku (čiže strechy rodinného domu, priľahlých zabetónovaných
plôch...) robiť so svojimi dažďovými vodami, aby mu nik nemohol dažďové
vody spoplatniť: paragraf 6, bod 4 vyhlášky hovorí, že majiteľ svoje
vody nemá cez priame napojenie na verejnú kanalizáciu
alebo voľným povrchovým odtokom (teda nepriamo cez cestné dažďové
vpuste) priviesť do verejnej kanalizácie, ale má tieto vody odviesť do
ním vybudovaného, funkčného
a kapacitne vyhovujúceho vsakovacieho zariadenia. Alebo má tieto dažďové
vody odviesť
na vlastné priepustné plochy, kde voda vsiakne v celom množstve.
Záver 1. časti
Vlastníkmi dažďových vôd sú majitelia nehnuteľností,
na ktoré dažďové vody dopadnú. Každý majiteľ nehnuteľnosti je povinný sa
postarať
o vlastné dažďové vody až na výnimku spomínaných prirodzených okolo 5 %,
ktoré pôvodne z jeho sklonených pozemkov prirodzene
odtekali. V obciach často vidno, ako obyvatelia, ale aj firmy a
organizácie svoje dažďové zvody vypúšťajú priamo na susedné, prevažne
obecné pozemky či obecné komunikácie,
a to za mlčania obcí. Vody púšťajú na obecné pozemky namiesto toho, aby
ich sami likvidovali a odvádzali do vlastného vsakovacieho
zariadenia.
O tom, aké dôsledky má táto prax, budeme písať v časti 2.
|
|