|
Čo s dažďovými vodami - 8. |
|
|
Ako likvidovať dažďové vody vsakom a inými spôsobmi
Špičkový prietok a súčiniteľ odtoku dažďovej vody z obcí sa v súčasnosti vplyvom
stavebnej činnosti neustále zvyšujú, v obciach a mestách je potrebné začať presmerovávať tok financií a usmerňovať stavebné aktivity občanov a obcí k zachytávaniu
dažďových vôd v mieste dopadu, vsakovaniu, retencii, ale aj k zabezpečovaniu odparu, a tak začať spomínané parametre znižovať. Týmto spôsobom sa dá bojovať nielen proti miestnym povodniam a veľkým škodám, ale proti globálnemu otepľovaniu Zeme.
Ako likvidovať dažďové vody
v mieste ich dopadu
Keďže autor pracuje nielen v teoretickej oblasti, ale aj v praktickej sfére a výučbe, pohybuje sa vo výkopoch, posudzuje geológiu
podložia a možnosti vsakovania, má za sebou množstvo montáží a realizácií, preto môže jednoznačne konštatovať:
Likvidovať dažďové vody vsakom sa dá zdanlivo aj v úplne beznádejných lokalitách, kde pojmy ako íl, vysoká spodná voda, napätá
hladina, spraše rozumovo neumožňujú dažďovú vodu likvidovať ináč, ako iba odvodom
z územia potrubím.
Všade tam sa však 99 % dažďovej vody dá likvidovať vsakom, len treba vedieť ako! Treba však, aby územie obce navštívil a prešiel odborník na dažďové vody a poradil im. Keďže sa na problematiku treba pozerať
naozaj komplexne, mal by byť aj environmentálne
orientovaný a situáciu posúdiť s istým nadhľadom. Nemusí to byť iba projektant
- vodár, ale aj environmentalista a geológ. Dôležité tiež je, aby mal odbornú prax so vsakovaním a stavbami, pretože v opačnom prípade sa môže obec dozvedieť iba to, ako to jednoducho nejde!
Odborník na dažďové vody sa nemá pozerať
len na kataster obce, ale aj na povodie a oba systémy riešiť ako jednoliaty celok. Vďaka tomu to pre obec nemusí (a to je pre ňu dobrá správa) znamenať ďalší extrém - že všetka dažďová voda musí vsiaknuť. Vždy treba hľadať kompromis medzi ekonomikou
a nákladmi obce na vsaky či retenciu. Odborník musí byť schopný odporučiť a zoradiť
priority, rozdeliť ich na rýchle a lacné opatrenia a na druhej strane na časovo náročné
a finančne drahé opatrenia či investície.
Obci potom treba dať písomnú správu - posudok, ktorý jej môže ušetriť veľké finančné
zdroje. O takýto písomný dokument sa vždy môže oprieť. Treba rátať aj s tým, že v obci následne bude potrebná kooperácia
projektantov a realizátorov - vodára, cestára, architekta - urbanistu, záhradníka, ktorých môže niekedy čiastočne zastúpiť aj obec. Vždy sa však bude treba držať vytýčeného
cieľa a smeru postupu.
Na začiatku je nutné zabezpečiť dohľad a prítomnosť autora posudku. Treba úzko spolupracovať s povodím miestneho toku, organizáciami zodpovednými za odvoz odpadu a organizáciami zodpovednými za údržbu zelene. Dôležité je tiež vyškoliť a príslušne inštruovať pracovníkov miestneho stavebného odboru, aby došlo k súčinnosti obce s občanmi pri začatí nových stavieb a aj pri drobných stavbách. Občanov treba vhodným spôsobom v tejto veci s predstihom
informovať, oboznámiť ich so zmenou postoja a novým prístupom k manažmentu dažďových vôd. Aby sa aj občania vedeli novou optikou pozrieť na dôsledky vybetónovania
plochy pred garážou či vybudovania
zdanlivo bezvýznamnej pevnej odstavnej
plochy pre auto, keď v obci je ich už okolo stovky.
Dôležitým bodom a iste nie jednoduchým bude práca s ľuďmi, ktorí sú zvyknutí vypúšťať
dažďové vody. Tu môže veľmi pomôcť
finančná motivácia – pridelením dotácie
od obce na likvidáciu dažďových vôd ako kompenzácia za nevypúšťané vody na obecné pozemky. Veľmi dobré výsledky a takéto príklady majú v mnohých komúnach a celých okresoch v Rakúsku a Nemecku. Samosprávy obcí a poslancov treba pripravovať
na postupné presmerovávanie toku peňazí od investícií do rýchleho odvodu dažďových
vôd k ich zadržiavaniu a vsakovaniu na mieste. Obce po spracovaní posudku by si mali na to pripraviť dlhodobý časový plán. Harmonogram investícií a opatrení môže byť rozložený aj na desiatky rokov.
 
|
