DAŽĎOVÉ ZÁSOBNÍKY – PRAKTICKÉ SKÚSENOSTI A ODPORÚČANIA PRE PROJEKTOVENIE.
Každoročne sú občania SR konfrontovaní so zvyšovaním nákladov na bývanie:
Pravidelné platby - miestna daň, poplatok za odvoz smetia, telefónne poplatky, platby za internet, plyn, dodávku tepla, elektrinu, káblovú TV, pitnú vodu, kanalizačné poplatky, zrážkovné a iné - odčerpávajú významnú časť mesačných príjmov rodiny.
Ku všetkému treba ešte pripočítať + 20% DPH.
Zabúda sa ale na jednu veľmi dôležitú vec - aby občan získal hotovosť - mzdu a tou pravidelné poplatky uhradil, ani si neuvedomuje, že musí ešte odviesť ďalšie poplatky - zaplatiť daň zo mzdy, odpovedajúce zdravotné odvody, sociálne odvody….
Ku každému 1,- Euru, ktoré získa vo výplatnom vrecku si musí priradiť ešte ďalších
cca 90 centov.
Ak má teda zaplatiť faktúru za plyn vo výške 10 Eur, v skutočnosti na rôzne účty musí odviesť spolu až 19,- Eur.
Pre projektanta – živnostníka je zrozumiteľnejšie - cez objem proj. prác - za projekty musí vyfakturovať 19 Eur, aby mu ostalo 10 Eur a tie plynárňam mohol zaplatiť.
Je teda iný pohľad živnostníka a iný zamestnanca.
Na to sa pri kalkulácií návratnosti zvykne zabúdať! Návratnosť sa teda môže rátať z čistej mzdy, ale aj z príjmu navýšeného o súvisiace odvody.
Nie každý tieto finančné počty chápe. Ale
jedno je isté - vo vyššom veku má časť dôchodcov problémy uživiť svoju nákladnú
nehnuteľnosť a niektorí sú pre finančné
problémy donútení neskôr dokonca svoju
nehnuteľnosť aj predať....
Veľká časť občanov v aktívnom veku má preto
podvedome snahu včas investovať do úspor.
1.KAPITOLA - POSTOJ PROJEKTANTOV - VODÁROV
K ÚSPORNÝM DAŽĎOVÝM SYSTÉMOM
Aj keď investovanie do úspor na vodnom a
stočnom (dažďové systémy) je v zahraničí veľmi rozšíreným a bežným prvkom
šetrenia (v Slovinsku napríklad 90% nových rodinných domov sa odovzdáva s
dažďovým zásobníkom) a tieto systémy sú aj dotáciami subvencované komúnami, či spolkovými štátmi
(blízky Burgenland napríklad dotuje každý nainštalovaný dažďový zásobník vyplatením 20% hodnoty jeho kúpnej ceny
), v tejto oblasti pozorujem u
slovenských projektantov nedôveru, či
zdržanlivý postoj projektantov - vodárov
ku projektovaniu systémov na využívanie dažďovej vody.
Stav praxe je od Slovinska diametrálne
odlišný.
Dokonca až tak, že z 15-tich predaných zásobníkov je až 14 súkromná !(teda
dodatočná) iniciatíva stavebníkov (snaha vylepšiť projekt, či svoj RD o dažďový zásobník, keďže v projekte "voda a kanalizácia" dažďový
zásobník chýba) a ledva jeden zásobník
je realizácia zásobníka naprojektovaného od
projektanta - vodára.
Pohľady slovenského projektanta možno podľa
skúseností z terénu charakterizovať 2
názormi:
- Dažďová voda je veľmi špinavá voda
- Nie je to návratné - neoplatí sa to.
K týmto 2 pohľadom by som pridal ešte 2 pohľady zvonku:
3. slovenskí projektanti nie sú stále vnútorne pripravení projektovať dažďové zásobníky a
systémy
4. pokiaľ aj nejaké projekty
dažďových systémov navrhnú, takmer
výhradne sa jedná o rodinné domy. Projekty pre priemysel, obchodné centrá so zakomponovaným
využívaním dažďovej vody sa v podstate nevyskytujú.
Je tu dokonca opačný stav - aj tí, enviromentálni investori, ktorí sa prípadne dotazujú na využívanie DV,
sú od využívania dažďovej vody
odrádzaní.
Vyzerá to tak, ako by projekcia
nestíhala množstvo zakázok a preto nemá
záujem o projektovanie dažďových systémov - odmietanie príležitostí projekcie v
čase krízy sa nedá ináč logicky vysvetliť.
1. Dažďová voda je veľmi špinavá voda
Počuť od renomovaného projektanta názor, že dažďová voda je veľmi špinavá voda
ukazuje na závažné omyly a medzery v informovanosti projektantov. Takéto
prekvapujúce názory na druhej strane ale veľmi dobre vysvetľujú
zaostávania za vývojom vo vyspelých
krajinách.
Nie
je vôbec pravda, že by dažďová voda bola veľmi špinavá voda - z
praxe, keď sme napríklad z
revíznej šachty odobrali dažďovú vodu pritečenú sem zo strechy jedného
obchodného centra a dali na rozbor do vodárskeho laboratória, boli sme pri
preberaní výsledkov konfrontovaní s prekvapujúcou otázkou, odkiaľ máme takúto
čistú vodu - že tam takú už dlho nemali.
Niekoľko upresnení ku kvalite dažďovej
vody:
- Dažďová voda je síce kyslá voda s pH cca
6,3 - ale je to preto, že voda obsahuje rozpustenú
CO2
, ktorý absorbuje pri prelete cez atmosféru - preto dažďová voda je vždy v kyslej oblasti - je to prirodzená vlastnosť
dažďovej vody a keby kyslá nebola, nikdy
by nemohli vzniknúť ani kvapľové jaskyne.
- Dažďová voda pokiaľ dopadne na zelenú
strechu, vyplaví z pôdy časť humusu - preto
sfarbí vodu na hnedo, pokiaľ
dopadne na asfaltovú strechu, asfalt sfarbí vodu na žlto -
takéto vody skutočne pokladáme za čiastočne znečistenú vodu, a preto z
takýchto striech
dažďovú vodu neodporúčame zberať.
Ale
ak dopadne na keramickú strechu,
betónovú strechu, smaltované plechy alebo
plastovanú strechu (PE fólie) ostáva
mimoriadne čistou a hlavne mäkkou vodou.
- Dažďová voda môže byť z takýchto striech
znečistená maximálne ak organickým
nečistotami priviatymi vetrom -
drobnými splaveninami a veľmi slabým
organickým
výluhom.
- V dažďovej vode organické znečistenie
počas roka (mimo 2 - 3 najteplejších letných
mesiacov)
nespôsobuje - nepozorujeme - problémy, zvlášť pre úžitkové účely, na
ktoré je dažďová voda výhradne predurčená.
V mesiach jún - august môžu dažďovú vodu
sporadicky cítiť citlivé osoby, alebo môže spôsobovať slabú usadeninu v
toaletách , čo niekomu môže opticky vadiť (riešením môže byť ale iná farba
sanity - nie jasne bielej). To je ale len problém kvalitnej mechanickej
filtrácie.
- Pokiaľ je dažďová voda privádzaná zo strechy priamo do podzemnej nádrže a je
tam uskladňovaná v tme, zachováva si trvalo vysokú kvalitu.
K optickej čistote a čistote dažďovej vody :
Je funkciou
okolia a kvality filtrácie.
Filtračná technika je kľúčom k vysokej
kvalite dažďovej vody - problematika
filtrácie a problematika čistoty zachytenej dažďovej vody nie je ale
predmetom tohoto príspevku.
Je to ale veľmi zaujímavá téma - vývoj v tejto
oblasti nie je definitívne ukončený, producenti patentujú každoročne nové
prihlášky na filtre. Problematika filtrácie by si zaslúžila zvláštnu prednášku.
Pritom ale v praxi pozorujeme, že sa nevyužívajú ani tie možnosti, ktoré sú už
dnes k dispozícií - neinštalujú sa a ani neprojektujú sa sieťky do žľabov,
neprojektujú sa technicky správne lapače nečistôt - s integrovanou usadzovacou
zónou, pred zásobník sa neinštaluje doplnkový kalník, a často sa dažďový
zásobník objemovo predimenzuváva - tým
ale nedochádza raz za 2 - 3 mesiace k predpísanému prelivu a odplaveniu na
povrchu vody plávajúcich organických čiastočiek splavených zo strechy....
|
